Lepidlá na drevo

Tekuté lepidlá

• tekuté lepidlá majú konzistenciu ako tmavý med

• nadobúdajú na objeme asi o 10 až 12 %

• vhodné na opravu nábytku

Gélové lepidlá

• predávajú sa v kartušiach

• nadobúdajú na objeme asi o 20 až 25 %

• vhodné na konštrukčné lepenie (pergoly, parapety, prahy, schodiská…)

Tavné lepidlá

• tavné lepidlá sú termoplastické

• po zahriatí sa zmení ich skupenstvo z pevného na tekuté (plastické)

• po vychladnutí opäť stuhnú a vytvoria pevný spoj

• zlepíte s nimi rôznorodé materiály

• tavné lepidlo v granuliach sa sype priamo do taviaceho zariadenia

• tavné tyčinky sa vkladajú do lepiacich pištolí

Polyuretánové lepidlá

• ideálne na drevené materiály

• polotekutá hmota

• výsledný spoj dobre odoláva vlhkosti a teplotným výkyvom

• určené na lepenie záhradného nábytku, dverí, okenných rámov či altánkov

Epoxidové lepidlá

• dvojzložkové lepidlá

• patria do skupiny reaktívnych lepidiel

• vytvárajú pevné a trvalé spoje

• majú pastovitú konzistenciu

• schopnosť vyplňovať pomerne veľké nerovnosti a dutiny

• lepidlo je možné obrusovať alebo ďalej natierať

Glejové lepidlá

• organické prírodné lepidlo (kostný glej)

• používalo sa na lepenie v dávnych dobách

• využíva sa pri reštaurovaní historického nábytku

• využitie pri lepení hudobných nástrojov

• vysoká priľnavosť a opätovná rozoberateľnosť spoja

• glej je možné rozpustiť v horúcej vode

Lepiace tmely

• vhodné na spojenie dvoch plôch dreva s nerovnomerným povrchom

• spájanie materiálov s rôznou rozťažnosťou

• lepia, tmelia a vypĺňajú trhliny a diery v dreva ale aj kove či betóne

• veľmi jednoduchá aplikácia ako pri plastelíne

• sú elastické a drobné pohyby absorbujú bez popraskania

• sú schopné vytvrdenia aj vo väčších vrstvách

• tmel sa po vyschnutí nedeformuje, nehrdzavie a je možné do neho aj vŕtať

Označenie lepidiel (D1, D2, D3 a D4) znamená odolnosť voči vlhkosti, čím je číslo vyššie, tým je odolnosť voči vode vyššia.

Označenie D1 a D2

• najmenej odolné disperzné lepidlá

• vhodné iba do suchých interiérov

• nie sú nijako odolné voči vlhkosti

• určené na lepenie dekorácií z dreva, papiera a textílií

Označenie D3

• stredná odolnosť proti vlhkosti

• môžete použiť pre kuchynský, záhradný, kúpeľňový nábytok

• nie je vhodné ich však vystavovať priamemu pôsobeniu vody a veľkému kolísaniu teplôt

• preto ich nie je možné použiť na lepenie vonkajších predmetov

Označenie D4

• tekuté lepidlá na báze polyuretánu (PU)

• vodostále lepidlá

• sú odolné voči trvalému pôsobeniu vlhkosti aj vody, odolávajú poveternostným podmienkam

• uplatnia sa v exteriéri a pre okenné rámy či dvere

• najpevnejšie držia lepený spoj, odolávajú aj silnému zaťaženiu

Nie je drevo ako drevo. Zvlášť v poslednej dobe sa stretávame s rôznymi náhradami a recyklovanými materiálmi, ktoré drevo pripomínajú len vzdialene. Je logické, že pri lepení budeme musieť tieto odlišnosti vziať do úvahy. Drevo ako také je savý materiál a dobre sa lepí vodou riediteľnými disperznými lepidlami. Na niektoré účely sa používajú aj tavné lepidlá.

Pokiaľ máme tú česť lepiť naozajstné drevo, čo je dnes už vzácnosť, je užitočné si zistiť, či je to drevo tzv. mäkké (napr. smrek, borovica, lipa, jelša) alebo tvrdé (dub, buk, ale aj smrekovec). Zvláštnymi druhmi dreva sú potom dub meranti či iné exotické veľmi tvrdé a ťažké drevá a svoje zvláštnosti vykazujú aj ovocné dreviny (čerešňa, hruška, slivka).

Všeobecne sa mäkké dreviny lepia veľmi dobre, lepidlo sa dobre absorbuje do vlákien dreva a po zaschnutí vytvára tvrdý spoj.Pokiaľ potrebujete zlepiť spoj napríklad zo smrekového, borovicového, ale napríklad aj jelšového či lipového dreva, vhodnou voľbou sú obvykle disperzné (polyvinylacetátové) biele lepidlá. Podľa umiestnenia zlepovaného predmetu si vyberte typ podľa odolnosti voči vlhkosti.

Zlepujte vždy očistené, suché drevo a lepidlom nešetrite. Môžete zakúpiť lepidlá s náustkom, ktoré stačí vytlačiť na požadované miesto, alebo balené v dóze, ktoré sa najlepšie nanášajú štetcom. Kým lepidlo nezaschne, je riediteľné vodou, takže aj pomôcky stačí ihneď po použití umyť.

Potrite lepidlom oba dané spoje, nechajte krátko zavädnúť a spoje pritlačte k sebe. Pokiaľ vám trošku lepidla vytečie, ihneď ho zotrite suchou handričkou, prípadne po zaschnutí môžete spoj prebrúsiť. Spoj je dobré niečím zaťažiť, najvhodnejšie sú svorky, prípadne si doma vystačíte napríklad s akýmkoľvek ťažkým predmetom.

Lepidlo, ktoré je pod tlakom, ideálne prenikne medzi drevné vlákna a voda sa vsiakne ďalej od lepenej škáry. Plnú pevnosť spoj dosiahne najskôr po 24 hodinách..

Tvrdé dreviny ako najmä spomínaný buk či dub majú hustejšiu štruktúru vlákien a lepidlo ťažšie preniká do hĺbky materiálu. Vvyžadujú kvalitné lepidlo a je vhodné siahnuť po vyššej kategórii (D3 alebo D4).Základný rozdiel pri lepení spojov z tvrdých driev teda spočíva v dlhšom čase zovretia a ideálne aj v použití väčšieho tlaku či zaťaženia. Po zlepení teda nechajte spoj „zlisovaný“ pokojne aspoň hodinu alebo dve – snažte sa použiť pomôcky, ktorými dosiahnete dostatočný tlak.

Ovocné drevo sa najbežnejšie používa vo forme dyhy. Na lepenie rovných plôch sú vhodné lepidlá D2 a D3, ale pozor na ich pH! Kyslé prostredie (pH 3 a nižšie) rado mení farbu ovocného dreva. Namiesto vysnívanej farby by vás tak mohlo čakať zdesenie nad tým, čo sa to stalo. V tomto prípade je najlepšie sa poradiť priamo v predajni alebo na stránkach výrobcu lepidla a zvoliť špeciálny prostriedok, aby zachoval požadovanú farbu dreva a dyhu nijako neponičil.

Exotické drevo je dobré siahnuť po jednozložkových polyuretánových lepidlách D4. Tie sa natierajú iba na jeden diel spoja a do pár minút musíte oba diely spojiť. Prebytočné lepidlo, ktoré vytečie zo škáry, pripomína penu, ktorú je potom možné odrezať nožom. Tieto lepidlá majú dobu tvrdnutia približne okolo jednej hodiny a nie je potrebné ich príliš zaťažovať. Spoje sú veľmi pevné a odolné, takže lepidlá bývajú väčšinou drahšie ako tie predošlé.

Ďalším z faktorov je teplota pri lepení. Nízke teploty znemožňujú pri tzv. bielych lepidlách odparenie vody a pri vodostálych lepidlách (polyuretánových) naviazanie vlhkosti na lepidlo. Ideálna je izbová teplota. V žiadnom prípade nelepíme pod +5 °C, odporúčam držať sa nad minimálnou hranicou +10 °C.

Vyschnuté alebo naopak veľmi vlhké drevo sa tiež lepí veľmi zle. Suché drevo môžeme vodou, pomocou napr. rozprašovača na kvety, zvlhčiť, mokré treba nechať vyschnúť. Optimálna vlhkosť dreva je pri lepení bielymi lepidlami 8 až 12 %, pri lepení PU lepidlami je to 10 až 18 %, maximálne však 25 %.

Riaďte sa zdravým sedliackym rozumom a lepidlo na spoji rozotrite tak, aby ho pokrývalo celý. Ak použijete lepidlá málo, nebude spoj dostatočne pevný a budete musieť časom lepiť znova. Ak použijete lepidlá naopak príliš veľa, zbytočne ním budete plytvať a pri nedostatočnej fixácii sa vám môže lepený spoj posunúť.

Ani najlepšie lepidlo na drevo vám nepomôže, pokiaľ nevenujete pozornosť lepeným plochám. Zamerajte sa na prípravu lepeného podkladu. Ušetríte si tým následné problémy, či dokonca rozpad spoja. Pokiaľ je to možné, plochy pred nanesením lepidla na drevo očistite od živice, mechanických a biologických nečistôt, odmastnite a prebrúste drsnejším brúsnym papierom. Povrchovú živicu môžete odstrániť mydlovou vodou s 20% podielom technického acetónu. Takto vytvoríte dobré podmienky pre vsiaknutie lepidla na drevo.

Potom, čo priložíte lepené plochy k sebe, spevnite ich tak, aby bolo zasychajúce lepidlo pod tlakom. To vám zaručí, že sa zlepované predmety vlastnou váhou neposunú a lepidlo vyplní každú medzeru lepeného spoja. Na zafixovanie použite praktické pružinové či stolárske svorky .

Lepidlo na drevo zvykne pod tlakom miestami vytiecť zo spoja, preto dbajte na ochranu hrán spoja napríklad prostredníctvom maskovacej pásky. Pokiaľ používate na zaťaženie spoja kovové stolárske svorky, zakryte ich čeľuste voskovým papierom. Zabránite tak vzniku neestetických čiernych fľakov na dreve. Väčšie praskliny môžete vytmeliť zmesou disperzného lepidla a jemných pilín.

Zatiaľ čo vytlačené biele lepidlo môžete zotrieť ihneď handričkou, polyuretánové lepidlo vypení až po nejakej dobe. S jeho odstránením však počkajte do chvíle, než čiastočne stvrdne. Spočiatku je totiž príliš mäkké a zle sa odstraňuje. Po niekoľkých hodinách je nadbytočné lepidlo dostatočne pevné, aby sa dalo odrezať olamovacím nožom alebo odseknúť dlátkom. Pokiaľ si s prebytočným lepidlom neporadíte včas, stvrdne natoľko, že je jeho odstránenie veľmi ťažké.

TIP : Mnohé lepidlá vytvrdnú už po štvrťhodine alebo hodine, ale spoj nie je ešte pevný. Ak máte možnosť, nechajte zafixovaný spoj pod tlakom celých 24 hodín.

Biele lepidlá D2 a D3 sa vytvrdzujú odparením vody - rozpúšťadla. Po odparení vody zostane v spoji vrstva PVAc, ktorá sa namáhaním spoja môže rozdrviť.

Lepidlá D4 (polyuretánové lepidlá) patria do skupiny lepidiel s odlišným spôsobom vytvrdzovania – do tzv. skupiny reaktívnych lepidiel. Vzdušná vlhkosť a vlhkosť vlastného dreva naštartujú chemickú reakciu v lepidle typu D4, to nadobudne objem (10 až 25 % podľa druhu) a vytvrdí sa vo veľmi pevnú hmotu.

Aby vám lepidlo vydržalo čo najdlhšie , uchovávajte ho v chlade, suchu a tme. Mnohým lepidlám je možné predĺžiť životnosť skladovaním v chladničke. V takom prípade však pred lepením nezabudnite počkať, až sa vyrovnajú teploty lepidla a lepeného materiálu. Lepidlám veľmi škodia priame slnečné lúče, a zamŕzanie aj opätovné rozmŕzanie ich dokáže úplne znehodnotiť.

Tu je niekoľko rád , ktoré vám môžu pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky:

• Veľmi suché či tvrdé drevá je vhodné pred lepením zľahka navlhčiť, napríklad vodou z rozprašovača.

• V prípade, že časť dreveného materiálu v lepenom spoji chýba, je možné priestor vyplniť špeciálnou epoxidovou plastelínou, ktorá zatvrdne počas štvrť hodiny.

• Pokiaľ zlepujete poškodený nábytok v uvoľnených spojoch, je potrebné čo najlepšie odstrániť prípadné zvyšky predchádzajúceho lepidla alebo iných látok. Lepidlá vždy účinkujú najlepšie, pokiaľ priliehajú priamo na čisté drevo – musia sa vsiaknuť do jeho štruktúry.

• Nelepte pri príliš nízkych teplotách. Teplota pri lepení a vytvrdzovaní by rozhodne nemala klesnúť pod 5 ° C, lepšie keď bude ešte aspoň o niekoľko stupňov viac.

• Staré lepidlo nepoužívajte. Najmä disperzné lepidlá po záruke strácajú časom svoje vlastnosti.Nesnažte sa lepidlo zriediť.